Potrebujeme politikov?

Autor: Miroslav Jašica | 18.11.2011 o 11:18 | (upravené 9.12.2011 o 23:20) Karma článku: 11,46 | Prečítané:  2241x

Mám za to, že aspoň v ich súčasnej podobe na Slovensku určite nie. Ich pomer „cena – výkon“ je v slovenských podmienkach žalostný. Máme tu 150 lobistov, ktorí presadzujú najmä stranícke, osobné a sponzorské záujmy. Politické strany dosadzujú pomaly už aj upratovačky na úrovni krajov a malých okresov.

Treba si uvedomiť, že Slovensko je počtom obyvateľov krajina vo veľkosti stredne veľkého mesta vo svete. Príjmami štátneho rozpočtu sa podobá ktorejkoľvek stredne veľkej obchodnej spoločnosti na Západe. Dovolila by si takáto firma, prípadne stredne veľké mesto živiť podobne veľkú administratívnu masu ľudí s tak neefektívne vybudovaným systémom? Ja predpokladám, že nie. Snažila by sa procesy zefektívniť a mať minimum „riadiacej administratívnej sily", ktorá sa každé 4 roky (prípadne častejšie)  nákladným spôsobom snaží dostať späť k moci.

 

Na druhej strane treba priznať, že niekto musí určiť hlavnú líniu, smerovanie spoločnosti a výber ľudí na riadiace funkcie. Ale o čo by systém bol efektívnejší, keby sa na výber ministra urobilo výberové konanie, ktoré by mala na starosti nadnárodná, nezávislá firma na hľadanie riadiacich pracovníkov. Reči o politickej zodpovednosti politikov sú o ničom, kradnú veselo ďalej. Politická zodpovednosť je len fráza. Prečo sa takéto zlodejstva nedejú v súkromnom sektore, kde sú v riadiacich pozíciách väčšinou ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s vlastníkom a napriek tomu nekradnú? Myslím si, že tak ako v súkromnej firme aj v tej štátnej (ministerstvo môžeme taktiež považovať za firmu), by veľmi prospela trestno-právna zodpovednosť konania úradníkov, vrátane ministrov.

 

Reálny vzťah nášho politika a občana vidieť tesne po voľbách. Väčšina z vecí, ktoré sa sľúbili, ostanú navždy zabudnuté. Politici používajú voliča len ako výťah k moci, z ktorého keď vystúpia (najlepšie úplne hore), tak na neho v tej chvíli zabudnú.

 

Jedna z najväčších frašiek zneužitia politickej moci na Slovensku je problematika REFERENDA.  Politici stanovili podmienky na úspešné referendum takým spôsobom, že sa v reálnom živote takmer nedajú splniť. 50%-ná účasť všetkých voličov má prehlasovať, prípadne zmeniť smerovanie Slovenska. Pritom strana, ktorá získa 10% napr. pri 60% účasti voličov (to znamená, že získala len 6%-nú podporu zo všetkých voličských hlasov) rozhoduje vo vláde, má právo veta, riadi ministerstvá s veľkým rozpočtom a zasahuje do regionálnej politiky. Ako je to možné? Rozhoduje o nás strana, ktorá oslovila 6% všetkých voličov, ale od občanov sa vyžaduje účasť 50% všetkých voličov. Je to výsmech nás všetkých. Na poslednom neúspešnom referende sa zúčastnilo viac ako 1 milión občanov, čo je viac, ako kedy získala ktorákoľvek politická strana, ktorá nám následne vládla. Ako je možné, že politici takéto referendum zosmiešnili? Predpokladám, že sa hodne boja o svoje vlastné korytá a moc.

 

Pokiaľ by sa na Slovensku prijal zákon, že referendum bude úspešné, pokiaľ sa ho zúčastní aspoň o 0,1% viac občanov, ako získala najsilnejšia strana vo vláde, veľmi by to posilnilo moc a kontrolu občanov a oslabilo moc politikov. Ešte lepším a efektívnejším krokom, by bolo, keby stačilo o 0,1% viac hlasov, ako získala  vládna strana s najmenším počtom hlasov.

 

Pokiaľ sa príjme pravidlo, že veľké predaje, nadnárodné zmluvy, privatizácia alebo aj bežný zákon sa stanú účinné až po uplynutí času na uskutočnenie referenda a nie až po podpise prezidenta, potom by občania mohli efektívne zasahovať do vládnutia na Slovensku. Pri takomto systéme by sa každý „lobista" bál a fakticky ani nebol motivovaný korupčne sa správať, nakoľko by nemal žiadnu istotu, že to dopadne tak, ako si to s politikmi dohodol.

 

Čo sa týka nákladov takýchto referend, dalo by sa veľmi veľa urobiť s ich efektivitou. Slovensko by naozaj s tým nemalo mať problém. Stačili by občianske preukazy s biometrickým údajom (napríklad odtlačok prsta).  S takýmto preukazom by občan prišiel na úrad (hoci aj obecný úrad) vybavený jedným malým počítačom s čítačkou občianskeho a čítačkou prsta a tento občan by pohodlne napríklad v priebehu jedného týždňa, ako by mu vyhovovalo, „odvolil". Následne by sa z pánov Dzurindu, Fica a podobne...mohli stať občianski aktivisti, ktorí by ľudí povzbudzovali zúčastniť sa referenda. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?