Je pre nás euro naozaj výhodné?

Autor: Miroslav Jašica | 22.11.2011 o 10:10 | (upravené 22.11.2011 o 12:43) Karma článku: 11,01 | Prečítané:  2662x

Domnievam sa, že v súčasnej dobe je pravdepodobne skôr príťažou, ako pomocou. Situácia na trhoch nás prinútila vynakladať nemalé prostriedky na záchranu eurozóny a je jedno či ide len o záruky alebo o hotové peniaze, nakoľko aj zo záruk budú pravdepodobne čochvíľa hotovostné pôžičky s vysokým rizikom ich návratnosti.  Profity, ktoré sme stihli z našej doterajšej prítomnosti v eurozóne „absorbovať", sú minimálne, respektíve môžeme pokojne povedať, že ide skôr o celkovú stratu.

Slovensko vstúpilo do eurozóny pravdepodobne v najhoršom čase, v akom mohlo vstúpiť. Nie je možné z toho niekoho viniť, nakoľko predikcia vývoja svetovej ekonomiky bola úplne iná, ako následná skutočnosť po našom vstupe do EMÚ.

Obhajcovia vstupu a následných našich účastí na pomoci krajinám bohatého Západu, používajú nesprávny argument o tom, že my pomoc prijímame (eurofondy), ale nechceme ju nikomu dať. Tento argument nie je celkom správny, nakoľko eurofondy „berú" aj krajiny, ktoré v eurozóne nie sú napr. Poľsko, Česi,...., ktorí taktiež na začiatku diskusie o riešení dlhových problémov pomoc krajinám v tvŕdzi odmietli. O bohatej Veľkej Británii, ktorá takisto pomoc odmietla, ani nehovoriac. Na druhej strane však tieto ostatné krajiny majú možnosť sa zhoršujúcemu ekonomickému vývoju prispôsobiť oslabením menového kurzu. Čo sa aj v realite deje. Opätovne, tak ako na začiatku krízy, aj teraz sa dá pozorovať nákupná vlna (zatiaľ nie horúčka) našincov v obchodoch okolitých krajín.

Aj argument, že keď sa nebude dariť Európe, nebude sa dariť ani nám, neobstojí tak úplne, pretože opätovne krajiny s vlastnou menou, ktorá môže podľa potreby oslabovať, sa pre investície a presun výroby  stávajú atraktívnejšie (viď. napr. Rumunsko pre SAMSUNG, FLEXTRON...). Aj mzdové náklady vďaka poklesu kurzu v takejto krajine pre investora klesajú.

Slovensko čakalo od vstupu stabilitu, vývoj však ide žiaľ úplne opačným smerom. Čakalo prílev nových investícií, suma sumárom, sme nič nadštandardné nedosiahli.

Tvrdý prístupový proces do EMÚ nám pravdepodobne veľmi pomohol držať rozpočet a infláciu na uzde. Nebyť tohto procesu, pokojne sme mohli skončiť niekde na „maďarskej ceste" a byť na tom ekonomicky podstatne horšie ako dnes, ale to je samozrejme ťažké kvantifikovať.

Pre Slovensko by naozaj bolo dobré, seriózne sa zamyslieť a zanalyzovať, či nám náklady spojené s udržiavaním chorľavej a zle konštituovanej eurozóny skutočne stoja za súčasné a potenciálne „benefity", ktoré z tohto spolku získavame. Na Slovensku momentálne neprebieha ani diskusia, či a prečo, by bolo pre nás výhodné, dostať sa v rámci dvojrýchlostnej eurozóny do tej časti, v ktorej by bolo Nemecko. Naša ekonomická kondícia v porovnaní so silnými krajinami, ako je Nemecko a Francúzsko, nie je dobrá, takže súdiac podľa nej, by sme tam s takmer istotou patriť nemali. Na druhej strane načo potom vyhadzujeme peniaze ostatným na záruky za dlhy, za ktoré ani teoreticky nemôžeme a z ktorých na rozdiel od ostatných krajín sme ani nič v minulosti nezískali. Ostatné krajiny, ktoré Grécku, Španielsku dnes pomáhajú, tam predtým vyvážali svoj kapitál, svoje výrobky (stroje, autá, technológie...), takže zo zadlžovania týchto krajín aspoň čiastočne profitovali.

Pravdepodobnosť vzniku dvojrýchlostnej EMÚ je vysoká, ale ak má mať projekt EURa zmysel, musia krajiny „prvej rýchlosti" obetovať časť svojej ekonomickej slobody a preniesť na toto združenie značnú časť svojich fiškálnych politík. O tomto fakte sa taktiež u nás nijako veľmi nediskutuje, ale mám pocit, že zástancov EURo štátu je minimum. Čo potom bude s našimi zárukami a s našou ekonomickou situáciou, keď „EURO  štát"  odmietneme? Skončíme v jednom vreci s Gréckom, Španielskom a budeme na tom podstatne horšie, ako Česi, ktorí nepomáhajú, majú vlastnú menu a neskončia v jednej skupine s Gréckom.

Vyhadzujeme peniaze a garantujeme za dlhy spred nášho vstupu, pri ktorých tvorbe sme ani neboli a ešte k tomu nemáme ani žiadne záruky, že tento spolok (resp. naša účasť v ňom) pretrvá do budúcna. Naša eurovalová pomoc sa mohla veľmi ľahko modifikovať tým spôsobom, že tak ako v manželstve alebo obdobných združeniach, by sme ručili, len za dlhy, ktoré vznikli po našom vstupe. Tento systém by bol pre Slovensko spravodlivý a určite by sme nijakým spôsobom neklesli u našich partnerov v spoločnom „zväzku" EMÚ.

Je najvyšší čas sa zamyslieť či je pre nás EURo ešte akceptovateľné a či nie je lepší návrat k starej mene. Mali by sme začať rokovania, či s nami vôbec niekto v silnejšej časti dvojrýchlostnej Eurozóny uvažuje, či máme reálnu šancu sa tam dostať a hlavne či vôbec my sami tam chceme byť. Či chceme obetovať časť našej fiškálnej (rozpočtovej) politiky v prospech EUROLANDU.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?