Elektronická priama demokracia

Autor: Miroslav Jašica | 15.2.2012 o 10:05 | (upravené 16.2.2012 o 6:56) Karma článku: 6,05 | Prečítané:  637x

Vedia a môžu občania SR rozhodovať vo väčšej miere o svojej budúcnosti? Vedia. Nemôžu, pretože systém priamej demokracie na Slovensku je nastavený od  začiatku v prospech politikov a nie občanov. Strana, ktorá získala 6% podporu všetkých voličov (približne 200 tisíc voličov), vládne, má právo politického veta,  schvaľuje zákony, ovplyvňuje spoločnosť, ale viac ako milión občanov v poslednom neúspešnom referende nedosiahlo nič. Ako je to možné?

6% všetkých hlasov voličov pri účasti 60% je 10% zisk strany vo voľbách. Koľko takýchto strán máme v parlamente a v bývalých vládach? Väčšinu. Väčšina diskutujúcich v poslednej dobe napáda požiadavky ľudí ohľadom priamej demokracie. Je priama demokracia na Slovensku naozaj nepoužiteľná?

Myslím si, že práve naopak. Sme minimalistickým štátom vo veľkosti stredne veľkého mesta vo svete, s ekonomikou bežnej mierne väčšej firmy na Západe. Akurát je na túto ekonomiku a politicky systém prisatý neskutočný počet neproduktívnych subjektov. Čokoľvek dokáže prerušiť rodinkárske, lobistické a sponzorské väzby v tomto štáte, bude obrovským plusom pre spoločnosť. A osobne si myslím, že priama demokracia je tým najlepším liekom.

Tejto téme som sa venoval už vo viacerých mojich blogoch, takže budem na ne nadväzovať (http://jasica.blog.sme.sk/c/280937/Potrebujeme-politikov.htmlhttp://jasica.blog.sme.sk/c/282057/Verejna-vyzva-politikom.html, prípadne aj v iných blogoch na http://www.jasica.blog.sme.sk/)

Nižšie predkladám systém ako?, čo na začiatku? a čo následne? by mohlo byť predmetom priamej demokracie. Budem rád, keď v diskusii pribudnú ďalšie návrhy, ktoré budú túto problematiku rozširovať a zlepšovať o nové body.

V prvom rade, podľa mňa priama demokracia = elektronická demokracia.

Elektronická demokracia hlavne z dôvodu nákladov vynaložených na konanie jedného úkonu priamej demokracie. K elektronickej demokracii potrebujeme elektronický identifikačný prvok, ktorý bude pre hlasujúceho individuálny a nezameniteľný. Najlepším by bol podľa mňa odtlačok prsta, nakoľko už veľa počítačov disponuje čítačkou odtlačku prsta, prípadne by ju štát mohol ako samostatný prístroj ponúknuť obecným či iným lokálnym úradom. Samozrejme k odtlačku prsta je potrebné vedieť aj kto je majiteľom tohto odtlačku, na čo by slúžil občiansky preukaz s týmto istým identifikačným znakom. To znamená, že len s občianskym alebo len s odtlačkom by sa hlasovať nedalo. Nakoľko už niekoľko rokov sa takýto občiansky preukaz pripravuje, náklady na zavedenie tohto systému by mali byť minimálne.

Takže identifikáciu osoby máme. Čo ďalej?

Týmto spôsobom identifikovaná osoba by v stanovenom období (mohli by to byť pokojne týždne, viacero dní...) hlasovala buď na obecnom, mestskom, alebo obdobnom úrade v úradných hodinách. Nákladovosť takéhoto úkonu je opätovne nízka. Samozrejme, mladšia generácia a generácia používajúca počítače doma, prípadne v práci, by mohla odvoliť aj tam (musela by mať čítačku občianskeho preukazu a odtlačku prsta).

Aké kvórum pre úspešnosť referenda?

Kvórum pre úspešnosť referenda by sa odvíjalo od výsledku volieb: percentá vládnej strany, ktorá získala najmenší počet hlasov by boli touto hranicou (napríklad SMER je jediný vo vláde a získal 40% hlasov pri účasti 50% všetkých voličov, preto kvórum pre úspešnosť referenda nech je 20% všetkých voličov). Je to spravodlivé pre politické strany a aj pre občanov.

O čom hlasovať? Pravdepodobne najdôležitejšia časť problematiky.  Prikladám niekoľko príkladov, ktoré by pri nových pravidlách pravdepodobne mali nádej na úspech. Mohli by sa stať aj bodmi aktuálnej komunikácie organizátorov protestov Gorila s politikmi.

Hlasovaním o radikálnej zmene systému by mohlo byť,

  • aby jediným politickým orgánom u nás bol úrad vlády, zložený podľa výsledkov volieb s premiérom tak, ako doteraz. Ministerstvá by neboli politicky, ale odborne riadené odborníkmi vybratými v konkurzoch nezávislými organizáciami. Úrad vlády by stanovil základné smerovanie krajiny, definoval by priority rozvoja, ktorých hodnotu by stanovil v štátnom rozpočte (výškou jednotlivej kapitoly rozpočtu, percentuálnym podielom výdavkov kapitoly na celkových výdavkoch), kontroloval by odborníkov, ktorí boli zvolení na ministerské miesta, za určitých okolností by mal možnosť ich odvolať, ale nie podľa ľubovôle jednej strany. V podstate Úrad vlády by bol synonymom firemnej dozornej rady. Ísť nad rámec vyrovnaného štátneho rozpočtu by sa dalo len so súhlasom občanov v referende, kde by bolo presne definované, o aké investície by išlo.

Nakoľko v ústave je zakomponovaná nemožnosť hlasovať o daniach, príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu, prvým hlasovaním by malo byť

  • hlasovanie o vyrovnanom štátnom rozpočte. Týmto krokom eliminujeme populistických politikov, ktorí na úkor druhých sľubujú nesplniteľné veci, za ktoré následne všetci platíme, aj keď nechceme. Eliminuje sa tým aj priestor pre politické rabovačky.

Druhým hlasovaním by bolo hlasovanie o:

  • vytvorení centrálneho úradu pre verejné obstarávanie (jeden úrad pre celú verejnú správu), ktoré by sa plne elektronizovalo a ktoré by maximálne fungovalo formou verejných elektronických aukcií. Aukcie by sa robili pre celú verejnú správu, vrátane obcí, nemocníc, súdov atď. Aukcie by boli otvorené, to znamená kedykoľvek by mohol prísť ktokoľvek s novou ponukou, ktorá by bola účinná v najbližšom platnom období. Týmto spôsobom by sa maximalizoval úžitok z rozsahu, pretože jedna firma by zabezpečila dodávky v celom štáte.

Tretím hlasovaním by bolo hlasovanie o:

  • zvýšení trestov pre štátnych úradníkov na dvojnásobok trestnej sadzby pre bežných občanov a zhabanie ich majetku. Povaha ich práce je práca s verejným majetkom s platom, na ktorí sa všetci skladáme, to podľa mňa situácia vyžaduje a dovoľuje.

Piatym  hlasovaním by bolo hlasovanie o:

  • celospoločenskej kontrole majetkového stavu občanov a zdroja tohto majetku. Občania, (za firmy konatelia a majitelia) by predložili príjmy a majetok, ktorí vlastnia. Majetok detí by predkladal zákonný zástupca. Konateľ a majiteľ firmy by spolu s majetkom fyzickej osoby predkladal aktíva a štruktúru pasív firmy (štruktúru pasív podľa vlastníkov resp. veriteľov). V prípade väčšieho objemu majetku ako príjmov, by sa tento zdanil špeciálnou sankčnou sadzbou napríklad 75%. Toto „dodanenie" by postihlo predovšetkým sivú, čiernu ekonomiku, privatizérov a tých, ktorý žili a žijú z čiernych peňazí (úplatky, dary, provízie...). Myslím si, že pri dôslednom uplatnení by toto špeciálne dodanenie možno aj stačilo na vykrytie niekoľkýchročných deficitov vo verejných financiách. 

 Vyššie uvedené sú referendá pri spustení nového systému, nižšie sú uvedené operatívne hlasovania.

 Občania by hlasovaním rozhodovali, spolurozhodovali o:

  • platnosti zákona. Zákon by bol účinný až skončením času na vypísanie, realizáciu referenda. Podpis prezidenta by nebol potrebný, jeho úrad by sa zrušil (napokon už v súčasnosti ho vnímam ako zbytočný). Už týmto krokom, by boli eliminované snahy lobistov voči politikom, nakoľko by nevedeli, či zákon prejde.
  • Občania by sa takisto vyjadrovali k veľkým obstarávaniam (stanovil by sa finančný objem), privatizácii, veľkej štátnej investícii, štátnej podpore pre súkromné firmy, prípadne k medzištátnej pomoci. Opätovne by sa eliminovali možnosti rabovačiek, pretože kto už by bol ochotný platiť provízie, keď nemá istotu, že vyhrá.
  • Určitá suma hlasov by stačila na zablokovanie, opätovné prerokovanie, doplnenie zákonov. Zákonodarná moc by čiastočne, alebo úplne prešla na úrad vlády, pričom v maximálnej miere by bola kontrolovaná občanmi. Už aj v súčasnosti je väčšina návrhov zákonov buď z politicky vedených ministerstiev, vlády, alebo zo straníckych štruktúr, prípadne poslanci automaticky hlasujú podľa nariadení strany, tak načo sú nám potom drahé hlasovacie automaty v parlamente? Kritikov zrušenia klasického rozdelenia moci v štáte, chcem upozorniť, že úrad vlády by čiastočne stratil štatút výkonnej zložky moci, nakoľko tento by čiastočne prebrali občania.
  • Určitá suma hlasov by stačila na odvolanie ministra, jeho zástupcu, resp. riaditeľov úradov.
  • Všetky dôležité posty v krajine (guvernér NBS, ombudsman, generálny prokurátor...) by sa vyberali ľudovým hlasovaním. Zúžený výber adeptov by vyberala na základe odbornosti nezávislá agentúra.

Niektorí argumentujú, že bude stačiť ovplyvniť menšinu, aby rozhodla tak ako je „treba". Ale čo je jednoduchšie: ovplyvniť v súčasnej vláde 5 ministrov, prípadne dať hlasovanie príkazom 20-tim poslancom, aby hlasovali tak, ako je treba, alebo verejne ovplyvniť 10 000, 100 000 alebo 1 000 000 ľudí?

V tak malom štáte, ako je Slovensko, je potreba priamej demokracie viac ako žiadúca. Ľudí by určite pritiahla k riešeniu a angažovanosti za veci verejné. Naučili by sa viac zodpovedať za svoje životy, za ich kvalitu. Pomohlo by to vykoreniť v nás to socialistické však to niekto spraví, však to je štátne a nie moje, čo ja s tým môžem urobiť, však tí druhí za to zodpovedajú a ja sa len veziem a nadávam. Občania by si uvedomili, že tým, že hlasujú, prípadne nehlasujú, spolu zodpovedajú. A neskúsiť ísť touto cestu, lebo sa môže odsúhlasiť niečo, čo nie je dobré? Pozrime sa na Gorilu, ako to tu funguje. A ja osobne sa radšej podvolím vôli 200 000 Slovákov, ako vôli jedného alfa samca so svojou sponzorsko-lobistickou suitou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?